Peter Michalík
slovo.sk
kristus.sk
mojabiblia.sk
Evolúcia. Toto priam magické slovo vysvetľujúce vznik života na zemi. Hádam každý zo školy vie, čo to znamená. Teraz si detailne ukážeme, že je to teória postavená na skomolených špekuláciách. Ak si túto tenkú knižku prečítate do konca, môže to navždy zmeniť váš pohľad na život, jeho vznik a význam.
Čo je to teda evolučná teória a ako vznikla? Učí sa na základných školách a dokonca na univerzitách ako jediná možná teória vzniku života a to je príčinou toľkého ateizmu. Niekde je dokonca zakázané učiť inú teóriu. Darwin vo svojom najznámejšom diele „O pôvode druhov prostredníctvom prirodzeného výberu, alebo zachovanie zvýhodnených rás v boji o život“, študoval viaceré pinky na Galapágoch. Čo teda pozoroval? Sledoval rôzne tvary zobáčikov týchto vtáčikov v rôznych prostrediach, prispôsobené druhu ich potravy. Bolo to pozorovanie správne? Áno. Aké z toho urobil závery a čo je podstatou jeho teórie? Hlavnými motormi evolúcie sú dva prvky. Je to mutabiblita, teda náhodná mutácia novej populácie. To znamená, že v novej populácii sa vyskytujú jedince s rôznymi črtami v stavbe tela. Druhým je Prírodný výber (selekcia). To znamená, že sa rozmnožujú najlepšie prispôsobené jedince, ktoré sú životaschonpejšie, priebojnejšie, silnejšie, rýchlejšie, zoženú viac potravy, uniknú skôr predátorom, prípadne sú atraktívnejšie pre samičku. Do ďalších generácií sa teda dostáva len genetická informácia od tých najschopnejších jedincov a takto dochádza k akémusi vývoju.
Teda mutabilita zabezpečí dostatok „materiálu“ a prírodný výber z neho vyberie to najlepšie. Selekcia neprináša rozvoj, ale redukciu množstva. Narodí sa nejaké neatraktívne, alebo zle prispôsobené zvieratko, tak zahynie. Pozoroval, že z generácie na generáciu dochádza týmito procesmi u týchto vtáčikov ku zmenám na ich telách. Vyvodil z toho záver, že keď dochádza k takýmto zmenám u týchto piniek, tak takto sa mohli vyvinúť úplne od počiatku; od jedinej bunky takto mohol vzniknúť život. Boli závery tohto pozorovania správne? Ako to už býva, tak pravda sa zmiešala s nepodloženými špekuláciami. Čo teda bolo nesprávne?
Prírodný výber nemožno zovšeobecniť. Selekcia, alebo inak povedané prírodný výber, síce pekne funguje pri dokonalých živočíchoch, ale pozrime sa, ako by tento princíp fungoval pri zrode úplne nového organizmu. Ujasnime si najprv, čo je jedinou metódou evolučného procesu. Je to náhoda, metóda pokus-omyl. Ako vieme, tak táto metóda nedisponuje nijakou inteligenciou a kreativitou. Jediným kritériom úspešnosti je, či jedinec prežil a informácia sa odovzdá ďalším generáciám, alebo neprežil. Ukážeme si tento princíp trocha neskôr. Uvažujme, že sa vyvíja nový druh v rannom štádiu vývoja. Z jednej generácie na druhú sa udiali viaceré zmeny, povedzme v tvare srdca, v usporiadaní obličiek a iné menšie zmeny. Predpokladajme, že jedinec neprežil, lebo nové usporiadanie obličiek nebolo funkčné. Slepá náhoda však vie jedine to, že jedinec neprežil, ale nevie prečo! Teda náhoda sa bude možno pokúšať robiť zmeny na srdci, ale príčinou úmrtia toho jedinca boli nefunkčné obličky. Keď niečo tvorí človek, tak on sa vie poučiť zo svojich neúspešných pokusov. Slepá náhoda to nevie. Ten neúspešný pokus nevie ostatným predať informáciu o tom, čo presne bolo príčinou jeho zlyhania. Tá informácia sa navždy stratí a iné pokusy evolúcie by mohli opakovať tú istú fatálnu chybu, čo by viedlo k zániku života. A navyše s týmto neúspešným jedincom sa úplne stratila celá informácia o jeho predošlom vývoji. Neskôr si povieme, prečo takýto vývoj v priebehu miliónov rokov nie je možný.
Povedzme, že chcem hodiť na šiestich kockách samé šestky, čo by predstavovalo vytvorenie nejakého detailu v tele náhodným procesom. Pri celom človeku by to znamenalo hodiť rovnaké číslo zároveň aspoň na niekoľkých miliardách kociek, lebo človek má viac ako 3 miliardy písmen vo svojej genetickej informácii. Skúšal som to teda, ale ani z 500 pokusov sa mi to nepodarilo dosiahnuť. Nielen že nepadli samé šestky, ale nepadli ani akékoľvek rovnaké čísla. Čo si teda môžeme všimnúť u tejto metódy, ktorá je jedinou hybnou silou v procese evolúcie.
Želaný výsledok dostanem na x-tý pokus z mnohých neúspešných pokusov.
Evolucionisti vám potvrdia, že evolúcia je stále prebiehajúci proces a to je veľmi dôležité. Keďže evolúcia prebieha, tak také isté mechanizmy evolučného procesu, ako boli v minulosti by mali byť pozorované aj v súčasnosti. Nepotrebujeme teda žiadne staré skamenelé vykopávky, ale stačí nám pozorovať súčasnú prírodu. Pripadá vám to, ako keby jednotlivé živočíchy vznikali ako malinká úspešná časť procesu metódy pokus-omyl? Kde sú tie obrovské množstvá neúspešných pokusov? Leopard, slon, zebra, človek – všetky živočíchy sú dokonalé a nikde nevidno zúfalé pokusy evolúcie o vytvorenie lepšieho, alebo nového druhu. Teraz nehovorím o chorobách a defektoch, ktoré nie sú zdokonalením z hľadiska evolúcie.
Táto, aj ďalšie fotografie čudných zvierat, sú samzrejme len fotomontáže na ilustráciu, ako by to asi vyzeralo, keby bola evolučná teória pravdivá.
Nikde okolo nás nepobehujú polo-jaštery a polo-vtáci, polo-ryby a polo-plazy. NIKDE ICH NEVIDNO.
Vezmime si príklad zo stavby domu. Stavba domu je tak isto ako evolúcia prebiehajúci proces, lebo v každom okamžiku môžem nájsť niekde na planéte dom v ktoromkoľvek štádiu výstavby, teda ako stavebný plán, vytýčenie stavby, vykopaná jama na základy, hotové základy, základová doska, obvodové múry, strecha a hotový dom. A to som ani nespomenul, že na začiatku musí byť myšlienka, že nebolo by zlé mať svoj dom. Ani to ešte samo o sebe nestačí, kým sa pevne nerozhodnem, že teraz idem začať stavať svoj dom. Až potom usmerním svoju energiu, zdroje a intelekt na splnenie tohto predsavzatia.
Pozrime sa teraz na strom života z učebníc o evolúcii. Vezmime si jednu vetvu od jednobunkového živočícha po vtáky. Urobte si čiaru od spodku až po toho vtáka na tomto diagrame. Mal by som pozorovať niekde na našej planéte vtáka, povedzme orla, v každom štádiu vývoja od toho jednobunkového organizmu až po dokonalého orla. Teda predchodca orla, ako sa mení z vodného živočícha na vtáka. Ako sa mu z plutiev tvoria krídla a zo šupín perie. Veď evolúcia prebieha, tak malo by to byť predsa samozrejmé. Nič také však nepozorujeme. Žiadne prechodové štádium nikde na celej zemi nevidno. Prečo? Lebo evolučná teória je nezmysel.
Evolučná teória tvrdí, že živočíchy sa počas miliónov rokov vyvinuli z jednoduchých foriem na komplexné. Ukážeme si, že aj toto je čistý nezmysel. Povedzme, že pri pokusoch s hádzaním kockami, samé jednotky predstavujú jednoduché formy života, ako jednobunkové organizmy a samé šestky komplexné formy, ako človek. Čo môžeme teda pozorovať? Slepá náhoda nemá nijakú možnosť na posúdenie, čo je komplexnejšie a čo nie je! Jedine inteligencia vie rozlíšiť medzi tým, čo je vyšší stupeň a čo je nižší. Náhoda predsa nevie nijako posúdiť, že jej nový pokus je lepší, alebo horší ako predchádzajúci. Keď hádžem kockami, tak nie je pozorované, aby čísla behom hádzania vždy rástli. Raz vzrastú, ďalší raz klesnú atď. Mutácia si nevie povedať, že dobre, teraz idem vyvíjať obličky a ostatné časti ostanú nezmenené. Vývoj tak, ako ho predpokladá evolučná teória, vyvíja organizmus plošne. Teda zmeny na všetkých orgánoch naraz. A ako sme si ukázali, tak náhoda by mohla niektoré veci zlepšiť, ale iné naopak degradovať! Pri zložitosti organizmu ako je napríklad cicavec existujú miliardy nefunkčných spôsobov, akými by sa dali jednotlivé orgány utvoriť. Jediným kritériom pre prírodný výber je, či novovzniknutý jedinec prežil, alebo nie. Ak prežil, tak nevie prečo prežil. Či to bolo vďaka novej bunkovej stene, ktorá vznikla „náhodou“, alebo to spôsobilo niečo iné. Jednoducho to nemá skadiaľ vedieť. Tak ani nevie, čo má presne zlepšovať v ďalších generáciách, keďže niektoré orgány a vlastnosti sa mohli mutáciou zlepšiť a iné naopak degradovať. Takže zovšeobecnená metóda prírodného výberu v ranných štádiách vývoja sa tu obmedzuje na jediný fakt, či jedinec prežil a to je úplne nedostatočné z hľadiska akéhosi samovoľného vývoja od jednoduchých foriem k zložitejším. Teda samovoľný náhodný proces evolučného zdokonaľovania je nezmysel. Navyše prírodný výber u ľudskej populácie je absolútne vylúčený, lebo prežívajú takmer všetci. Úmrtnosť ľudstva môže byť spôsobená vojnami, katastrofami, chorobami, vekom, alebo nedostatkom jedla, čo nie je relevantné z hľadiska evolúcie.
Teraz vieme veci, o ktorých Darwin nemal ani zdania. Trocha si vysvetlíme základy genetiky, lebo tieto pojmy nemusia byť známe každému a budú sa ešte spomínať. Vieme, že každá jedna bunka v tele akéhokoľvek živočícha alebo rastliny obsahuje vo svojom jadre kompletnú informáciu o stavbe celého tela. DNA je nosič tejto kódovanej informácie, je to dvojitá špirála deoxyribonukleovej kyseliny. Pozostáva z rôznych kombinácií štyroch dusíkatých báz (nukledotidov) so skratkami A, C, G, T. Postupnosti týchto štyroch prvkov tvoria kódovanú informáciu o stavbe celého organizmu. Tri po sebe idúce nukledotidy kódujú bielkovinu, ktorú bunka následne vyrobí. Volá sa to tripletový kód. Nie všetky kombinácie génov kódujú bielkoviny. Takáto DNA sa nazýva nekódujúca DNA a pri človeku tvorí viac ako 98%. Rozšíril sa aj pojem “Junk DNA”, teda odpadová DNA. Tento termín je však nesprávny a veľmi zavádzajúci, lebo táto DNA má svoju úlohu a nemožno ju z genómu odstrániť. Preto, čo nemožno odstrániť, to nie je odpad. Niektorí tiež zvyknú tvrdiť, že prítomnosť týchto častí DNA kódu, alebo úsekov bez nejakej nám známej funkcie, sú dôkazom evolúcie. Ako toto môže dokazovať evolúciu? Za to, že ešte nechápeme, akú funkciu majú tie časti kódu, to ešte neznamená, že sú tam zbytočne. Špirála DNA je rozdelená a zmotaná do častí, ktoré sa nazývajú chromozómy. Človek má v jadre každej bunky v tele 46 chromozómov, ktoré sú v pároch. Polovica od otca a polovica od matky. Pohlavné bunky majú len 23 chromozómov. Na tejto mikro úrovni prebiehajú tak špecifické a zložité procesy navrhnuté presne na tento účel, že je nemysliteľné, aby toto bolo dielo čírej náhody. Napríklad, pred rozdelením bunky sa táto špirála „sama od seba“ rozpletie a vytvorí sa „sama od seba“ jej presná kópia. Potom sa chromozómy zhromaždia „samy od seba“ v strede bunky a „samy od seba“ sa rozdelia na polovice na protiľahlých stranách bunky a následne sa „sama od seba“ bunka predelí napoly (viď videá nižšie). Keď o tom budete čítať v odbornej literatúre, tak si prosím všimnite trpný rod, ktorý sa tam používa, teda zo špirály sa urobí kópia, chromozómy sa rozdelia, bunka sa rozdelí, toto a toto sa urobí. Nevieme ako a prečo sa to deje. Toto je mikroskopické Božie majstrovstvo. Keď vám bude o tom rozprávať nejaký odborník, zaplaví vás množstvom odborných pojmov a bude sa zdať, že všetko to máme pochopené. Je to len zdanie. To, že sme tieto procesy detailne pozorovali a dali sme im honosne znejúce pomenovania, neznamená nič iné, len že sme popísali to, čo sme videli. Vôbec však nechápeme, čo riadi tieto procesy, prečo sa chromozómy v bunke rozostúpia presne tak, ako majú počas mitózy a meiózy? Čo spôsobí rozdelenie bunky? Prečo funguje rozpletanie a duplikácia špirály DNA?
Tieto procesy sú pozorovateľné u rastlín aj živých tvorov, teda aj u tzv. nižších jednobunkových živočíchov, naprieč celým stromom života až po najvyvinutejšie tvory a človeka. Prečo sa tieto procesy nevyvíjali? Prečo sú rovnako dokonalé aj u vývojovo nižších tvorov aj u človeka? Lebo tento mechanizmus kódovania informácie stanovil Boh pre všetky tvory. A čo z toho vyplýva? To, že sa niektoré tvory zdajú byť menej vyvinuté, napríklad jednobunkové, to neznamená, že sú primitívne a z nich sa počas doby stanú sami od seba komplexnejšie živočíchy. To znamená len to, že Boh stvoril život v takejto rozmanitosti. Keď hovoríme o samovoľnom zdokonaľovaní organizmov, tak zároveň hovoríme aj o zdokonaľovaní DNA kódu, lebo stavba jedinca je popísaná v kóde. Evolucionisti tvrdia, že človek je na vrchole vývojového reťazca.
Tak prečo má rastlina Paris Japonica 50-násobne! väčšiu genetickú informáciu ako človek? Teda ľudská DNA dlhá skoro 2m a DNA rastliny paris japonica dlhá 91m. Vidíme, že zložitejší zápis nemusí nutne predstavovať vyvinutejší organizmus, ako by sa to dalo očakávať z evolucionistických princípov.
Porovnávanie veľkosti genómu nám prinesie ďalšie otázky. Napríklad človek má 3,2Gb (miliiárd párov). Zaujímavé je, že ryba Protopterus aethiopicus má DNA dlhú 130Gb, čo je 40x viac ako DNA človeka. Ryby (fishes) a obojživelníky (amphibians) by mali byť predchodcami cicavcov (mammals) a pritom väčšina z nich má mnohonásobne väčšiu DNA. Teda z hľadiska evolúcie by neprichádzalo k vývoju, ale naopak, v určitom štádiu by muselo dôjsť k degradácii a redukcii genetickej informácie. Zaujímavé, nie?
Keď vznikal nový medzidruh, napr. z jaštera na vtáka, tak sa musela v DNA objaviť nová informácia o pierkach a o stavbe krídel. Ako? Skadiaľ? Jedinou dostupnou metódou pre evolucionistov – pokusom a omylom, čo nazývajú mutáciou. Už sme si povedali, že evolúcia stále prebieha a v súčasnosti nič také nie je pozorované, aby vznikali samovoľne nové druhy živočíchov, alebo pokusy o vytvorenie nového druhu.
Rozprával som sa s jedným presvedčeným evolucionistom a povedal som mu, že vznik nového tvora evolúciou je asi tak pravdepodobný, ako že by výbuchom na šrotovisku vzniklo dopravné lietadlo. A viete čo mi povedal? Že štatisticky existuje taká pravdepodobnosť a teda že raz musí to lietadlo vzniknúť. A on tomu naozaj veril. Zdá sa, že občas je rozumnejšie použiť zdravý sedliacky rozum, ako matematicky vyjadriť, že pravdepodobnosť takéhoto niečoho je 1:1050. Pretože niekedy musíme jednoducho priznať, že hoci je to štatisticky prípustné, je to nereálne a nemožné. Veď je jasné, že niektoré procesy pri výrobe vyžadujú istú zručnosť a nutnosť zachovania presného výrobného postupu a použitie špeciálnych nástrojov. Len pre porovnanie, počet hviezd v pozorovateľnom vesmíre je približne 1024 a počet atómov v tejto hmote je 1080. Musí byť pritom splnených toľko podmienok, že to je prakticky nemožné. Keby to fungovalo, tak básne, hudbu, obrázky a filmy by generovali metódou pokus-omyl v počítačoch v generátoroch náhodných čísel. Teraz tým nemyslím špecifické programy naprogramované inteligentnými bytosťami, ktoré to mimochodom tiež úplne spoľahlivo nedokážu.
Spustime na počítači generátor náhodných čísel a sledujme, aké obrázky nám budú vznikať. Mal by sa občas objaviť nejaký pekný obrázok dievčaťa, potom neskôr pekná krajinka, alebo aspoň jednoduchý kruh. Som presvedčený, že tam bude len šum, hoci štatisticky by tam takéto obrázky mali vznikať. Aby vznikol život náhodou, dá sa to prirovnať k tomu, ako keby náhodou sám od seba vznikol film s pekne nadväzujúcimi scénami, logickým dejom a presne pasujúcou zvukovou stopou. Som presvedčený, že je úplne vylúčené, aby takto vznikli len dva po sebe idúce filmové políčka s nadväzujúcou pohybujúcou sa scénou a už vonkoncom nie celý film so zvukom, ktorý priemerne obsahuje viac ako 100 000 filmových políčok, čo je v HD rozlíšení viac ako 200 miliárd pixelov, pričom každý pixel má na výber z miliardy farieb. A každá jedna hodnota musí presne sedieť. Náhodou nemôže vzniknúť ani nová poviedka s nejakou napínavou zápletkou a logickým dejom. Alebo dajme písací stroj netrénovaným šimpanzom a po rokoch snaženia by mala vzniknúť aspoň kratučká zmysluplná báseň. Tiež je to utópia. Takisto je nemožné, aby pokusom a omylom vznikali nové formy života, hoci matematicky na to mizivá šanca je.
Keď máte v dome reguláciu teploty, tak je zrejmé, že je to pomerne sofistikovaný proces a je každému jasné, že to stvoril niekto inteligentný a je to zostrojené na plnenie špecifickej úlohy – teda na udržiavanie nastavenej teploty v dome. Alebo fotoaparát, ktorý je ekvivalentom oka. Človek má takýchto regulačných mechanizmov mnoho, oveľa zložitejších a tu väčšina ľudí pripúšťa, že to vzniklo náhodou. Spomeňme pár z týchto regulačných procesov:
regulácia teploty tela
hladiny cukru v krvi
tukov
tráviacich štiav
množstva dopadajúceho svetla v oku pomocou dúhovky, čo je ekvivalent clony na fotoaparáte
zaostrovanie oka šošovkou
koordinácia pohybu očí
riadenie stability a rovnováhy
riadenie pohybu tela
vylučovania slín
vylučovania sĺz
regulácia enzýmov štítnej žľazy
rastu
melatonín – riadenie denného cyklu tela
regulácia erotického vzrušenia
testosterón
endorfíny
rýchlosti pulzu srdca
potenia
dýchania (v noci prepne na automatiku)
imunitné mechanizmy tela
tvorby krviniek
množstva tekutín v tele
regulácia obnovy buniek
regulácia zániku buniek
množstvo iných regulačných procesov na bunkovej úrovni
v genóme sú presne zakódované časy, kedy má začať biť srdce plodu, kedy sa matke začne tvoriť mlieko, kedy bude mať matka kontrakcie, kedy budú rásť zúbky, rast vlasov, tempo rastu, sexuálne dospievanie; všetko je precízne načasované. A to som určite nevymenoval všetky procesy.
Všetko funguje presne tak, ako má. Veď je to predsa samozrejmé. Ako inak by to malo byť urobené? To je jasné, lebo to niekto takto precízne navrhol. Náhoda by niečo takéto nebola nikdy schopná sama od seba urobiť.
Nie je vám podozrivé, že všetko pekne do seba zapadá? Je množstvo precízne uzatvorených cyklov. Tu je pár príkladov v prírode aj v živých organizmoch:
fotosyntéza cez deň a v noci a dýchanie človeka, CO2 – O2
kolobeh vody – tri skupenstvá vody
srdcovocievny obeh
oko je citlivé na viditeľné spektrum, ktoré je najkrajšie a to ešte aj vo farbe (červené, modré a zelené receptory)
vysielač aj prijímač zvukových vĺn – hlasivky a ucho naladené na rovnaké pásmo (človek, netopier, ryby)
všetky rastliny majú v sebe informáciu a potenciál reprodukovať vo zvýšenom množstve samé seba (rastliny neobsahujú iba jedno semienko; keby tomu tak bolo, všetko by pekne vzniklo a presne tak rýchlo aj zaniklo)
všetky živočíchy sú schopné reprodukcie a tiež obsahujú kompletnú genetickú informáciu a postup pre vznik nových jedincov
absolútne dokonalé doplnenie stavby tela a kompatibilita samca a samičky pri každom jednom živočíchovi, pričom vo vnútornej stavbe sú úplne odlišné orgány, ktoré majú svoj význam a vzájomne sa dopĺňajú. Pritom tieto odlišnosti majú presne logicky definovaný význam. Teda napríklad rozdiely sa týkajú špecificky reprodukcie a nie je rozdiel medzi mužom a ženou v iných životne dôležitých orgánoch, teda máme zhodnú konštrukciu srdca, očí a ostatných orgánov. Takúto špecifickú diferenciáciu by náhoda nikdy sama od seba nedosiahla.
dokonalý mechanizmus spracovania energie v organizme, ktorý je aj spätne kompatibilný od začiatku až po koniec
trávením vznikajú presne látky, ktoré vedia bunky spracovať
sliny obsahujú enzýmy, ktoré pripravujú trávenie
tráviace šťavy v žalúdku majú presne potrebné zloženie a navyše zložením presne zodpovedajú druhu prijímanej potravy, napr. tráviaci trakt kravy je presne uspôsobený na trávenie trávy
črevá sú navrhnuté presne na účel odovzdávania živín do krvného obehu
funkcia pečene má svoju presnú úlohu
obličky dokonale filtrujú krv a odvádzajú odpadové látky
prebytočná energia sa dokonale premieňa na tuk
a čo nie je vôbec samozrejmé, tak tuk sa vie spätne v prípade potreby premeniť na cukry, ktoré sú palivom pre bunky. Náhoda to vôbec takto nemusela urobiť a keby to nevedela, tak tým pádom by každý jedinec zomrel na nadváhu, alebo by sa musel u každého jedinca odstraňovať pravidelne chirurgicky.
Tu pekne vidno, že veci, ktoré sú pre nás samozrejmosťou, tak vôbec nemuseli byť urobené. Určite som nespomenul všetky fascinujúco do seba zapadajúce procesy. Táto dokonalosť je naprosto nedosiahnuteľná pokusom a omylom a už vôbec nie na prvýkrát bez nepodarkových pokusov. Toto všetko je jasným dôkazom Boha Stvoriteľa.
Keď Darwin pozoroval, ako nastávajú variácie z generácie na generáciu a prírodný výber tak je to podobné, ako keby pozoroval správanie čísel v triediacom algoritme, ktorý usporadúva čísla od najmenšieho po najväčšie a rozplýval by sa nad tým, ako to pekne funguje a čo to robí, všetko by pekne rozanalyzoval a popísal. Ale pritom len pozoroval mechanizmy, ako ich Boh urobil v DNA kóde pri dokonale fungujúcich tvoroch. Tie mutácie prebiehajú v presne stanovených limitoch a majú svoje pravidlá. Keby sa jednalo o slepé mutácie bez nejakých pravidiel, tak mutáciami by vznikali také variácie, že namiesto ruky by bola noha a podobné divoké výtvory.
Vezmime si, že modelujem z plastelíny panáčika. Chcem mať iný tvar ruky? Zatlačím palcom kde chcem a plastelína sa vyformuje do požadovaného tvaru. Chcem nejakú časť z iného materiálu? Žiadny problém, vezmem si to a presne vidím, čo urobím. Ale u rastlín a živočíchov to tak predsa nefunguje! Keď chcem zmenu, musím zmeniť kód! Ale to nie je tak jednoduché. Ten kód je postupom pre vznik bielkovín a bunkových postupov a tie ovplyvňujú tvar, farbu, materiál, vlastnosti a umiestnenie bunky, alebo skupiny buniek. Teda bez znalosti presnej funkcionality a správania celého mechanizmu nie je možné len tak náhodne robiť zmeny v stavbe tela.
Evolucionisti sa nezamýšľajú nad tým, ako ten program zapísaný v DNA vznikol a ako by sa mohol vyvíjať, resp. ktoré časti z neho vypustiť.
Je to v podstate program a dnešní programátori vedia, že stačí v kóde urobiť malý preklep, alebo zabudnúť len bodkočiarku, alebo uzavrieť zátvorku a celý program prestane fungovať. Pri vývoji kódu sa nedá ani len hovoriť o nejakej náhodnosti. Nad každým príkazom je potrebné rozmýšľať a písať to v nadväznosti na ostatné časti programu s presne vytýčeným cieľom. Myslieť si, že nový vývojový druh vznikne sám od seba náhodnými procesmi je presne to isté, ako predpokladať, že takými istými náhodnými procesmi vznikne nová verzia operačného systému windows. Tak, ako pri tomto príklade je úplne každému jasné, že nové windowsy takto predsa vzniknúť nemôžu, tak isto musí byť jasné, že žiadny tvor tiež nemôže takto vzniknúť. Ako je tam potrebný tím inteligentných programátorov, tak pri vzniku života je potrebný inteligentný tvorca – Boh.
Chcieť po slepej mutabiblite nejakú zmenu v tele nejakej bytosti by bolo presne to isté, ako keby ste posadili päťročné dieťa k počítaču s 3D tlačiarňou a chceli by ste po ňom, aby napríklad na výslednej kocke zaoblilo hrany v určitom polomere a ono by začalo ťukať do klávesnice básničku, čo sa naučilo v škôlke a nejaké iné znaky :) Asi sa smejete, ale presne takú šancu by mala mutabilita pri tvorbe nového druhu. Navyše treba začať písať program na presne určenom riadku, podľa presnej syntaxe a jednotlivé príkazy musia byť v absolútne presnom poradí. Vedeli ste, že DNA kód má stanovené sekvencie znakov na určenie začiatku a koniec zápisu? Ten jazyk má predsa nejakú syntax, pravidlá a kontrolné mechanizmy. Keď chcem nejakú zmenu, musím vedieť v prvom rade, čo chcem zmeniť a ako má vyzerať výsledok. Z toho vyplýva, že musím presne vedieť, aké zmeny v proteínoch a enzýmoch tú zmenu dosiahnu a toto potom následne aj vedieť nakódovať do DNA. Ale slepá mutabilita predsa nič takéto nevie. Každý, kto sa už stretol s programovaním, vám to potvrdí. Ten program má mimochodom 3,2 miliardy znakov. Už sme si povedali, že tieto mechanizmy sám Boh vložil do DNA, nie sú tam samy od seba a už vôbec to nie sú náhodné procesy, ktoré by vznikli samy od seba, ako to učí evolučná teória.
Zmenu v stavbe človeka nie je možné ovplyvniť vôľou. Teda aj keby som si moc želal, aby som mal povedzme oči aj na temene hlavy, tak môžem na to myslieť aj každý deň a oči mi tam nenarastú a ani môjmu potomstvu. Alebo v rodinách, kde sú po generácie športoví plavci nie je pozorované, že by sa im začali tvoriť medzi prstami plávacie blany, hoci by si to aj veľmi priali.
Mutabilita funguje IBA vrámci jedincov toho istého druhu, teda medzidruhové zovšeobecnenie, alebo prenesenie tohto princípu na celý život všeobecne NEBOLO NIKDY pozorované a je preto nesprávne. V prírode nie je pozorované a nie je možné kríženie jedincov inak, ako iba v rámci svojho druhu. Teda nemôžme to zovšeobecniť ani na skupinu vtákov, lebo nie je možné krížiť orla s vrabcom, pštrosa so sliepkou a podobne a teda evolúcia už zlyháva v samotnej svojej podstate, ako je definovaná dnes ako univerzálna všeobecná teória vzniku života na zemi, lebo tento proces sa deje JEDINE v rámci jedného druhu.
Ďalšou chybou je, že mutabilitu taktiež nemožno zovšeobecniť. Výberom, či už prirodzeným, alebo umelým, sa dajú cielene vyšľachtiť napríklad u koní jedince s určitými predispozíciami, napr. silné ťažné kone, rýchle jazdecké kone a pod. Nikdy však nebolo pozorované, že by sa mutáciou jedincov jedného druhu vytvoril iný, respektíve nový druh, teda potomkovia mačiek boli a budú vždy len mačky a to platí pre všetky druhy. Teda mutáciou vznikajú len variácie toho istého druhu, NIKDY však nie nový, alebo iný druh, ktorý by prinášal ďalšie generácie.
Zovšeobecnenie mutabiblity nemá opodstatnenie v pozorovaniach a jej prenesenie na vznik nových druhov je teda absolútne nesprávne a nemá oporu ani v pozorovaniach, ani vo vykopávkach.
Poznáte ten príbeh o žabe? Hovorí sa, že keď hodíte žabu do horúcej vody, tak ju to popáli a ona vyskočí von. Avšak, keď ju dáte do hrnca so studenou vodou a až tak budete vodu postupne zohrievať, ona sa uvarí. A presne toto sa nám stalo s evolučnými názormi.
Evolucionisti vidia v týchto dvoch obrázkoch jediný rozdiel a to pár miliónov rokov, kým sa z opičích predkov vyvinul človek a pokladajú ich vlastne za vzdialených príbuzných. Pri troche predstavivosti so zažmúreným okom by sa dalo tomu aj uveriť.
Pozrime sa na túto evolucionistickú prestavu z väčšieho časového odstupu. Ako tvrdia evolucionisti, tak všetok život na našej planéte vznikol niekde vo vode z jednobunkového organizmu. Vidíte, tu už tá podobnosť nie je ani zďaleka taká zjavná. Odmyslite si nachvíľu teraz všetky živočíchy, ktoré Boh stvoril a pozerajte sa len na tieto dva organizmy. Tu už to chce naozaj divokú predstavivosť, keď vám bude niekto tvrdiť, že len tak, samo od seba sa z týchto buniek vľavo vyvinul tento človek. Aby zmiatol vašu predstavivosť tak bude tvrdiť, že to vzniklo behom miliónov a miliónov rokov. Človek si povie: “Tak behom takej dlhánskej doby to už asi je možné”. Uvedomme si aké sily a procesy pri tom prebiehali. Áno, tušíte správne, toto všetko muselo prebehnúť úplnou náhodou.
Niektoré veci človek postrehne na prvý krát a vie hneď rozlíšiť zásah inteligentnej bytosti. Človeka obklopuje príroda a živé bytosti od prvého pohľadu, ako otvorí oči, a celé okolie sa mu stane samozrejmé. Evolučné názory sú veľmi rozšírené a už od detstva sa nám vštepujú a preto je dosť obtiažne oslobodiť sa od tejto šablóny. Na chvíľu si predstavme, že niekto by si neuvedomoval sám seba a prežil by sám celý život na Marse. Keby zrazu zbadal čo len muchu, myslím, že by mu bolo hneď jasné, že to je výtvor inteligentného stvoriteľa a nepochyboval by o tom ani na chvíľu, lebo by nebol ovplyvnený stereotypmi, okolím a inými názormi. Určite by vedel spoľahlivejšie rozoznať, čo je možné náhodou a čo už je nad možnosti tejto metódy.
Hoci už vieme prečítať celý genóm, tak nemáme nad ním kontrolu. Nevieme si napríklad pri vznikajúcom bábätku cielene zmeniť, že by sme chceli, aby malo zelené oči, výšku 180cm, blond vlasy, malo špicatý noštek a znamienko na líci. Genetickí inžinieri sa už hrajú s DNA a robia kadejaké modifikácie, napríklad kukurica odolná voči škodcom. Meníme si len tak gény a tešíme sa z toho, ako nám to pekne ide. Je to však veľmi riskantná záležitosť. Nikto z nás nevie presne, aké následky môžu mať v budúcnosti takéto zmeny na ľudí a prírodu. Aké ostatné veci ovplyvnia zmeny v pár génoch. My nevidíme celkom súvislosti a nadväznosti týchto prepracovaných mechanizmov. Môžeme takto nevedomky vypustiť do sveta nejakú modifikovanú DNA, ktorá môže spôsobiť vyhynutie života na zemi.
Je to podobné, ako keby sme vzali človeka z ulice do najmodernejšej jadrovej elektrárne budúcnosti s mnoho tisícmi spínačov a ovládačov a on by začal hocijako prepínať páčky a tešil by sa veľmi z toho, ako pekne sa vychyľujú ručičky na ukazovateľoch … ale dokedy? Človek to myslí vždy dobre, ale aby to nedopadlo tak, ako keď Číňania v roku 1958 chceli zvýšiť úrodnosť ryže. Povedali si, vykynožíme všetky vrabce v krajine a budeme mať vyššiu úrodu ryže. To sa im aj podarilo. Skoro všetky vrabce vykynožili, ale stal sa pravý opak ako zamýšľali. Následkom toho sa im premnožil hmyz a úroda bola historicky najnižšia. Alebo, keď sa premnožili v jednom jazere riasy, tak vznikol múdry nápad nasadiť tam agresívne ázijské ryby a naozaj sa to podarilo. Riasy zmizli. Avšak pri záplavách sa tieto agresívne ryby dostali do okolitej krajiny a začali ničiť pôvodné druhy. Alebo nasadenie zajacov do Austrálie. A tak by sa dalo pokračovať ďalej v príkladoch, keď človek vzal iniciatívu do svojich rúk a snažil sa po svojom zasiahnuť do situácie. Človek sa zameria jedným smerom, ale nedokáže odhadnúť celé spektrum následkov a súvislostí a úder príde nečakane z opačnej strany.
Vo vykopávkach sa našli lebky, ktoré sa podobali ľudským, mali iné stavebné rysy, ako lebka dnešného človeka a to evolucionisti predkladajú ako dôkaz evolúcie. Ako sme si ukázali, tak možné sú zmeny stavby tela len v rámci jedného druhu. Teda mohlo sa stať, že pred časom mohol mať človek iné rysy v stavbe tela. To však jedine vrámci svojho druhu, a nie je pozorované, ani možné prekročiť hranicu ľudského druhu. Teda žiadny dôkaz evolúcie, len možná zmena niektorých rysov v stavbe kostry človeka. To samozrejme neznamená to, že nutne ranný človek bol priblblý a neinteligentný. Isteže nemali znalosti približujúce sa dnešným poznatkom. V knižkách sú síce nakreslení títo ľudia zhrbení, chlpatí, strapatí a s nepríčetným výzorom v tvári, ale to je spôsobené bujnou fantáziou autora a snahou prispôsobiť si fakty svojej teórii. A pritom to ani nutne nemusia byť vo vykopávkach všetko kosti patriace človeku. Navyše sa našli odtlačky človeka a dinosaura v skamenelej hornine hneď vedľa seba, čo je podľa evolučnej teórie úplne vylúčené, lebo by sa nemali vyskytovať súčasne. V hornine z toho istého obdobia sa našlo železné kladivo so skamenelou rúčkou. Chcemické zloženie toho kladiva je pritom úplne odlišné od železa vyrábaného súčasnými technológiami, lebo neobsahuje žiaden uhlík. Toto evolucionisti spoľahlivo prehliadajú, lebo to vôbec nepasuje do ich teórie a dokonca ju úplne rozvracia.
Obľúbeným dôkazom evolucionistov je porovnávanie génov človeka s ostatnými tvormi. So šimpanzom sa uvádza podobnosť génov na 94-98% a to je podľa nich dôkazom, že šimpanz je našim predkom. Vedeli ste, že človek má s obyčajným banánom genóm zhodný na 55%. Znamená to teda, že banán je našim predkom? Alebo že človek je vlastne z polovice banánom? Pochopiteľne ani jedno tvrdenie nie je pravdivé. Znamená to len to, že Boh použil pri zápise vzniku človeka podobné stavebné prvky, zloženie, stavbu a konštrukciu orgánov a kostry, ako u šimpanza. To však neznamená že je našim predkom, to znamená len to, že má podobnú konštrukciu tela a podobné stavebné prvky a z toho vyplýva podobnosť konštrukčného zápisu v DNA. Teda metóda porovnávania genómu nie je dôkazom evolúcie, ale podobnosti konštrukcie a zloženia tela a teda vôbec nič nedokazuje o predkoch.
Evolucionisti tiež s obľubou tvrdia to, že podobnosť stavby ruky človeka s inými tvormi je dôkazom evolúcie. To je samozrejme tiež omyl. Je to iba dôkazom toho, že máme spoločného dizajnéra a že sa mu konštrukcia ruky osvedčila, tak ju použil s rôznymi modifikáciami u rôznych živočíchov. To je všetko.
Alebo podobnosť embryí niektorých živočíchov v ranných štádiách dávajú ako dôkaz evolúcie. Pozrite sa na tento obrázok. Vznikli tu na prvý pohľad štyri rovnaké objekty a zdajú sa byť na vlas úplne rovnaké.
Záleží však na uhle pohľadu, z akej perspektívy a v akom svetle sa na vec pozeráte. To, že sa niečo na seba podobá nemusí znamenať nič iné, ako to, že tvorca použil nejaký princíp delenia buniek, a tým pádom je to na chvíľu podobné.
Ako ďalšiu vec by som chcel poukázať, že KAŽDÝ zdravý živočích na zemi je dokonalý a životaschopný. VŠETKY zdravé živočíchy sú tak dokonalé, že nie je vôbec potrebný zásah človeka, že by musel chirurgicky naprávať u všetkých jedincov nejakého druhu nejaký vývojový defekt, ktorý by bol nevyhnutným sprievodným javom evolučného procesu, keby nejaký vôbec bol. Mohlo sa napríklad stať, že chodidlá u každého jedného človeka by boli v nesprávnom smere. Alebo hlava by bola opačne, atď. Nič také nevidno. Všetko je naprosto perfektné. V biblii je napísané, že Boh s tým bol spokojný a to je aj vidieť.
Všetky orgány majú potrebné súčasti na plnenie svojej funkcie a tvarom a zložením presne plnia svoju úlohu na správne fungovanie celého orgánu. Napríklad vezmime si ucho. Bubienok, kladivko, nákovka, strmienok, slimák a ostatné. Nič nie je navyše a nič nechýba, všetky čiastočky majú správny tvar, sú zo správneho materiálu, sú v správnom poradí a celé je to navrhnuté na špecifickú funkciu, ktorú plnia dokonale: vnímanie zvuku. Oko – presne to isté. Pľúca, srdce, obličky, pečeň, skrátka každý orgán je dokonalý do najmenšieho detailu. Všetko funguje ako má. Alebo kostra. V chrbtici má každý stavec prispôsobený susedným stavcom a všetko pevne drží.
Nedávno mi pred auto skočila jelenica. Ja som mal pol auta pokrčeného a ona bez problémov odcválala do lesa. Absolútne dokonalé živé dielo majstrovského Stvoriteľa.
Ďalšou fascinujúcou vlastnosťou živých tvorov sú samoopravné procesy. Keď si zlomím nohu, tak prasklinu medzi kosťami vyplnia kostné tkanivá, keď sa poraní koža, rana sa zacelí kožnými bunkami, cieva sa zrastie tiež rovnakými bunkami, keď stratím alebo darujem krv, doplní sa. To všetko sú vysoko sofistikované procesy, ale keďže to funguje presne tak, ako by sa očakávalo, nikto sa ani nezamýšľa, že to nie je až také samozrejmé.
Každá časť tela obsahuje presne tie nevyhnutné prvky, ktoré sú potrebné na vykonávanie presne určenej funkcie a nič tam nechýba, nič nie je navyše, všetko má správny tvar, všetko je zo správneho materiálu, všetko správne nadväzuje na seba a to pri každom žijúcom jedincovi a na prvý pokus. Všetko je prekrásne. Proces delenia buniek je obrovským zázrakom. Nie je to však bezhlavé delenie, to by vznikla hmota, ako keď kysne cesto na chlieb; alebo pozrime sa na tvar nádoru. To je delenie bez vyššieho účelu. Pri vzniku nového života sa bunky delia, zdanlivo nič to delenie neriadi a predsa každá bunka vie, akú časť tela má presne vytvoriť, aký má mať tvar a či z bunky vznikne sval, kosť, krvinka, alebo priehľadná výplň oka. Bunky vedia, ktorým smerom sa deliť a kedy prestať s delením. Nie je samozrejmosťou, že počas celého procesu rastu do seba presne zapadajú všetky susediace časti tela. Teda lôžko bedrového kĺbu je stále prispôsobené tvaru kosti, ktorá sa v ňom pohybuje. Nestane sa to, že by sa to púzdro zväčšilo viac, alebo do nesprávneho tvaru a kosť by z neho vypadla. Každá jediná na seba nadväzujúca kostička v tele sa zväčšuje presne s ohľadom na susediace kostičky počas celej doby vývinu. Pre oko, srdce, mozog a iné orgány to platí tiež. Samozrejme toto majstrovstvo úplnej dokonalosti pozorujeme v celom stvorení. Toto by nebolo absolútne možné pre “náhodné” procesy mutability tak, ako to zadefinovali evolucionisti.
Zázrak bijúceho srdca sa nedá odôvodniť tak, že v nejakých bunkách došlo ku pravidelným kŕčom :) Kto raz dostal kŕč do nohy tak vie, že kŕč je na míle vzdialený od kontrakcií srdca. Srdce urobí v priebehu života človeka tak miliardu úderov. Bez zastavenia, bez najmenšej prestávky. Rýchlosť úderov sa pritom prispôsobuje záťaži. Srdce má dokonale urobené komory a chlopne a všetky cievy sú správne napojené. Pritom činnosť srdca je úplne nezávislá na našom vedomí, je úplne automatická. Keby sa človek musel vedome sústrediť na každý jeden úder srdca, tak by bolo už dávno po živote na zemi. Tak toto všetko, priatelia, je štatisticky úplne vylúčené, že by mohlo vzniknúť náhodou, a už vôbec nie na prvý pokus. My sa snažíme len objavovať, ako dômyselne to Pán stvoril. Toto je tajomstvo samotného Boha a my len s pokorou môžeme vzdať hold.
Evolúcia nevie nijako dať odpoveď na otázku, čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. To je samozrejme problémom všetkých živočíchov, ktoré sa liahnu z vajec, teda, hady, vtáky, korytnačky a iné. Tento problém evolúcie je však oveľa závažnejší a rozšírenejší, ako by sa zdalo. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako vznikol prvý cicavec? Kde sa vyvinul, pod stromom? Alebo niekde v mláke na zemi? V tele akej matky sa vyvinul prvý lev? Veď bol prvý a teda v tom čase žiadna matka neexistovala! Ženy, ktoré absolvovali rizikové tehotenstvo, by vám vedeli rozprávať, aká je to krehká vec. Rozmýšľať o vývoji plodu mimo tela matky, je prinajmenšom utópia. Vieme že strašne veľa tvorov potrebuje na svoj vývin matku a teda tento problém je veľmi široký. Tu pekne vidíme, že hlavné motory evolúcie, mutácia a prírodný výber, tu dostávajú riadne trhliny.
Ďalším mýtom, ktorý si hneď vyvrátime je, že vývoj živých organizmov dosiahol tohto stupňa vývoja v priebehu miliónov a miliónov rokov. Skúsme si predstaviť, ako sa asi mohol vyvinúť prvý trocha vyvinutejší jedinec. Mutáciou (náhodou) na niekoľký pokus vznikol jedinec. Tento však nemal správne zapojenú jednu tepnu, tak neprežil. V ďalšom pokuse, z mnohých nepodarkov, mal zrastené ústa a nemal dierky v nose, tak sa udusil. V ďalšej mutácii vznikol jedinec, ktorý mal všetko v poriadku, ale očné buľvy neboli z priehľadného materiálu, takže nič nevidel a zahynul od hladu, lebo si nemohol nájsť žiadnu potravu. Pripusťme, že ďalší sa narodil úplne v poriadku, ale jeho matke evolúcia zabudla vytvoriť mliečne žľazy, tak chudáčik zahynul od hladu. Ďalšiemu sa zabudlo spustiť srdce. Iného kosti nepasovali k sebe a bola z neho kôpka mäsa a kostí. Inému úplne chýbala pečeň. A takto by som mohol pokračovať hádam do nekonečna. Nefunkčných vecí v organizme by bolo v jednom čase oveľa viacej a nie len jedna. Stačí jediná nezrovnalosť v stavbe tela alebo v iných okolnostiach a jedinec neprežije. Môže byť všetko úplne dokonalé, ale ak jedna jediná maličkosť nebude v poriadku a nič z toho nebude. Hádam nemusím ani zdôrazňovať, že s každým neúspešným pokusom sa úplne vytráca celá postupnosť a ide sa od nuly.
Ďalším faktom, ktorý je nesmierne dôležitý je to, že NARAZ; súčasne; v tom istom momente sa museli naraz vyvinúť aj samček, aj samička. A samozrejme že to nemohlo byť tak, že jeden sa vyvinul tu a druhý o desaťtisíc kilometrov ďalej. To by asi nefungovalo, však? :) Každý matematik vám potvrdí, že keď nastane nejaký želaný stav v pravdepodobnosti 1:miliarde, tak je štatisticky dokázané, že ďalšia zhoda u takto zložitého javu nastane až po mnoho a mnoho miliónoch pokusov a je teda úplne vylúčené, aby bezprostredne hneď po sebe nastali dve zhody. Teda ak by vznikol muž, tak by žena podľa tohto princípu vznikla možno o niekoľko miliónov rokov a to by tiež nefungovalo, lebo by nemala s kým splodiť potomstvo. Len pripomeniem, že navonok majú takmer rovnakú stavbu tela, ale pritom totálne odlišné reprodukčné orgány, ktoré musia byť vzájomne kompatibilné a pritom by ešte všetky životné funkcie mali fungovať tak ako majú. A táto brutálna náhoda by sa musela opakovať pri každom zvierati, ktoré žije v pároch. A to nie je ešte všetko. V ich genóme musia byť zároveň v tom istom momente obsiahnuté kompletné informácie o ich súčasnej stavbe a vývoji tela, tak samca, ako aj samičky, s presnou informáciou aj o tom najmenšom detaile tela každého z nich a musia byť navzájom kompatibilné. Vieme, že vedci sa pokúšali o medzidruhové kríženie, avšak bez úspechu. Vysvetlite mi prosím, ako sa môžu vyvíjať reprodukčné orgány, keď akákoľvek najmenšia nezrovnalosť by automaticky viedla k úplnému zániku toho druhu, pretože ďalšia generácia v potomstve by neprišla na svet. A zároveň celý organizmus musí byť v tom čase 100% funkčný. Alebo ako sa rybe vo vode budú vyvíjať postupne po malinkých krôčkoch žiabre? Ak nebudú hneď na prvý pokus absolútne fungovať, tak sa tá ryba zadusí a evolúcia skončila. To isté platí o vývoji srdca; a vôbec množstva životne kritických orgánov. Čo som tým chcel povedať? Že daný živočích sa nevyvíjal milióny rokov, ale všetky podmienky pre život museli byť splnené všetky súčasne, NARAZ a to behom JEDINEJ generácie!!! Teda žiadne miliardy rokov, ale jedna jediná generácia, lepšie povedané v momente, keď to Boh všetko stvoril svojim slovom. Uvedomili ste si to niekedy? V tomto svetle sa evolučná teória rozpadá na prach. Je pekné sledovať žijúceho tvora, ako ho stvoril Boh, ale vidíme, že tie metódy sa nedajú zovšeobecniť na globálny princíp vzniku života.
Keby boli v oku namiesto svetlocitlivej žltej škvrny chuťové poháriky, namiesto bubienka v uchu by bola šošovka z oka, obličky by chýbali úplne a namiesto srdca by bol močový mechúr. Ako by si s tým slepá evolúcia mohla poradiť. Pokusmi a omylmi by sa to nenapravilo ani za trilióny rokov, skrátka NIKDY, lebo náhoda by netušila, ako to má byť správne. Tých omylov by mohlo byť samozrejme súčasne aj viac. Ako sme si ukázali predtým, tak úplne všetky orgány by museli správne zapasovať v jednom momente. Tu vidíte jasný dôkaz toho, že za tým všetkým stojí inteligentný tvorca – Boh. Aká je prosím pravdepodobnosť, že by slepá evolúcia náhodnými pokusmi a omylmi vytvorila takýto naprosto dokonalý organizmus? A to samozrejme nie len jediný organizmus, ale každého živého tvora na zemi!!! Pre náhodu nedosiahnuteľná méta.
Ďalším tzv. dôkazom evolucionistov je známy Millerov-Ureyov experiment, keď elektrickými výbojmi sa podarilo za určitých podmienok vytvoriť rôzne aminokyseliny z vody, metánu, amoniaku a vodíka. Nevytvorili sa však žiadne nukleové kyseliny. Ukázalo sa však, že zem mala v ranných štádiách úplne iné zloženie atmosféry a experiment s týmto zložením priniesol úplne iné výsledky. A to už nehovorím ani o tom, že taká atmosféra by zabila všetko živé. To je podobné, ako keby som po objavení železa v rude začal jasať, že už viem ako vzniklo auto. Samozrejme že bez tvorcu nie je žiadny výtvor.
Nájdu sa aj takí, ktorí tvrdia, že život na Zemi je mimozemského pôvodu. To samozrejme nerieši vec, len problém odsúva na iné miesto.
Vieme, že sa mnohí snažia nájsť vo vesmíre mimozemský život. Toto snaženie má korene tiež v matematickej pravdepodobnosti, že v takom veľkom množstve hviezd predsa museli byť niekde štatisticky podmienky vhodné pre život. Teraz vidíme, že to nie je o vhodných podmienkach, ale o rozhodnutí Stvoriteľa. Alebo je známa aj myšlienka, že by bolo plytvaním miestom, keby sme boli jediní v celom vesmíre. Dám vám otázku. Koľko ubudne z nekonečného priestoru, keď z neho oddelíme časť veľkú ako náš vesmír? Nekonečno je predsa nekonečné. Boh nie je limitovaný našim časopriestorom a to čo sa nám zdá gigantické, Boh pokladá za smietku.
Poznáte príslovie: „Bez vetra sa ani lístok nepohne“? Viete, že to je v podstate základný vedecký zákon – princíp kauzality, ktorý definuje, že každý jav musí mať svoju príčinu. To znamená, že nič, opakujem NIČ, sa nestane len tak bez príčiny. V podstate veda sa na základe tohto zákona musí zaoberať odpoveďou na otázku, čo bolo prvotnou príčinou. Čo spôsobilo veľký tresk, alebo čo veda považuje za vznik vesmíru. Podľa tohto zákona muselo tento jav niečo spôsobiť. Čo bolo na úplnom počiatku? Je to zdá sa začarovaný kruh a veda sa alibisticky bezmocne zbavila tohto problému presunutím do filozofie. Biblia dáva odpoveď aj na túto otázku v prvej kapitole evanjelia podľa Jána a na začiatku knihy Genezis. Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
Prvý termodynamický zákon hovorí, že energia v izolovanej sústave je nemenná. To znamená, že energiu nemožno vyrobiť ani zničiť. To hovorí fyzikálny zákon. Tak skadiaľ teda je všetka energia vo vesmíre? Niektorí hovoria, že sa tu objavila po “big bangu”. Ale zákon predsa hovorí, že energiu nemožno vyrobiť! Čo teda vybuchlo a skadiaľ to vzalo toľko energie? Toto je tiež vedeckým dôkazom existencie Boha. Jedine všemohúci Boh, ktorý ktorý nemá počiatok ani koniec môže takéto niečo stvoriť. Stačí jeho slovo a veci sa dejú.
Samotnou podstatou vedy je skúmanie a definovanie zákonitostí javov a procesov okolo nás, ktoré sa dajú dokázať, alebo vypočítať. Bolo by nerozumné tvrdiť, že to, čo nevieme experimentálne dokázať, vôbec neexistuje. A toto je kameňom úrazu pre ľudí. Prečo? Lebo my len objavujeme a pomaly prichádzame na to, ako to vlastne Boh všetko vymyslel a urobil. Veda bude prichádzať do slepej uličky, pokiaľ nepripustíme, že Boh skutočne existuje a je stvoriteľom všetkého. Zdá sa byť nevedecké a slabošské, keby veda pripustila, že za tým všetkým je Boh, ale len toto je jediným východiskom.
Človek na niekedy vo svojej pýche pokladá za pána všetkého stvorenstva a za vrchol múdrosti. Vymýšľame mnohé bizardné teórie a prehlasujeme ich za pravdivé a pritom vieme, akú máme náchylnosť mýliť sa. Vidno to pekne napríklad na teóriách o vesmíre, alebo o čiastočkách na atómových úrovniach, ako mnohé sľubne vyzerajúce teórie boli časom úplne znemožnené. Človek, vrchol inteligencie a tvorstva. Veď sa len pozrime na to, o čom si človek myslel, že to bude dokonalé a fungujúce. Davinciho helikoptéra, alebo jeho prístroj na lietanie pre človeka, kde mal mávať krídlami. Vrcholné diela ľudského génia a predsa sú to nepodarky neschopné letu, ktoré boli len odkukané z prírody. Nebojme sa pripustiť, že je tu niekto väčší ako my. Nie je to prejavom slabosti, ale vyzretosti.
Každý človek by mal vedieť rozoznať výsledok náhody a dielo Stvoriteľa. Celý vesmír a teda aj všetko na čo sa len pozrieme na Zemi je dielom Stvoriteľa, ale v neživej prírode na hmotu pôsobia len fyzikálne zákony, tak to nie je tak výrazne badateľné a pokladá sa to za náhodné. Všetky zákonitosti, fyzikálne konštanty sú mimochodom tiež precízne nastavené a aj samotný Einstein veril, že za tým musí byť Stvoriteľ. Evolučná teória nás tak dokonale oblbla, že zdanlivo jasné rozhodnutie už jasné vôbec nie je vďaka dookola opakovaným názorom evolucionistov, ktoré počúvame z každej strany. 100x opakovaná lož sa stáva pravdou.
Vezmime si človeka a mnoho iných tvorov, ktoré majú symetrické telo. A vieme, že to nie je otrocká symetria, lebo vnútorné usporiadanie orgánov nie je symetrické. Aká je šanca, že by mohla náhoda vytvoriť takúto symetriu. Myslím, že nulová. Navyše muž a žena sú navzájom pre seba atraktívni a krásni. A to platí v celom stvorenstve. Feromóny samičky sú príťažlivé práve pre samčekov jej druhu. Jeleňa sexuálne nepriťahuje nejaký diviak, ale pre neho atraktívna, k nemu patriaca samica a vyhľadáva ju presne, keď je na to čas. A toto rozdelenie do párov pekne funguje v celej prírode.
Hádam každý má už svoj telefón. Mnohí majú dokonca smartfón. Je to zložité zariadenie so svojim procesorom, pamäťou, batériou, ktorú treba dobíjať, niekoľko megapixlovým fotoaparátom, mikrofónom, reproduktorom atď. Vie to robiť výpočty, uchovávať fotografie a videá, komunikovať. Skrátka veľmi zložité zariadenie. Každému je jasné a NIKTO na zemi o tom nepochybuje, že ten telefón niekto vyrobil. Pozrime sa na človeka. Dokáže všetko čo som spomenul, že vie ten smartfón. Oko človeka je omnoho citlivejšie, ako ten najlepší fotoaparát v telefóne, máme sluch a vieme tiež komunikovať ; tiež potrebujeme dobíjať svoje baterky v chladničke :) , máme väčšiu pamäť, vieme robiť matematické operácie v hlave, a náš procesor (mozog) je výkonný ako superpočítač, vieme sa navyše pohybovať a dokonca aj splodiť deti; ale to najdôležitejšie je, že máme inteligenciu a schopnosť tvoriť nové veci a kreatívne rozmýšľať. Ešte k tomu máme dušu, ktorá je vlastne našou podstatou a raz bude stáť pred svojim Stvoriteľom, keď sa nás Pán bude pýtať, ako sme využili čas, ktorý nám nameral.
A tu každý uveril evolucionistickej lži, že to vzniklo len tak samo od seba behom miliónov rokov. Nie je to čudné ?!? O čo vyspelejší je človek od mobilného telefónu, tak prečo o mobile nepochybujeme, že má svojho tvorcu a o človeku to popierame.
Darwin a evolucionisti tvrdia, že človek je len akýmsi vyššie vyvinutým zvieraťom so šimpanzími predkami. Po smrti biologické funkcie vyhasnú a nastane ničota – koniec.
Boh tvrdí, že človek je stvorený na Jeho obraz a ostatné tvory sú tu stvorené pre neho. Smrťou sa pre nás nič nekončí, naopak, Ježiš nám získal vstupenku do Božej prítomnosti; tým čo Ho neodmietli. Nie sme diela náhody, sme Božie stvorenia, a ak Ho prijmeme do svojho života, tak budeme aj Božími deťmi a Jeho synmi a dcérami a dedičmi Božieho kráľovstva.
Asi poznáte biblický príbeh o stvorení človeka z knihy Genezis, ako Boh vybral Adamovi rebro, miesto doplnil mäsom a z rebra stvoril ženu. Gn 2,21-22 Viete že Biblia aj v tomto presne pasuje s vedou? Nie je náhoda, že v Biblii je spomenuté rebro a nie zub, alebo palec. Človek má 24 rebier. Ak teda jedno vyberieme dostaneme číslo 23 a to je presne počet chromozómov v reprodukčnej bunke. Rebrá sú v pároch, aj chromozómy sú v pároch. Vedeli ste, že oproti žene, mužovi v tele chýba jeden chromozóm X, ktorý nemá pár! Pozrite sa, každý jeden chromozóm v tele ženy má svoj pár, aj X. A práve chromozóm X, ktorý mimochodom tiež rozhoduje o pohlaví, má muž len jeden a pri ňom je doplnený chromozóm Y. Biblia je aj v tomto naprosto presná, len je to vyjadrené terminológiou zodpovedajúcou vtedajšiemu stupňu poznania a vyjadrovania. V Biblii je mnoho vecí vyjadrených podobenstvami a toto by mohla byť tiež jedna z nich.
Ježiš povedal: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Teda sám Ježiš nám pripravuje miesto v nebi u nebeského Otca. Predstav si to, TY máš v nebi pripravené miesto. My sa tam nasťahujeme keď sa zastaví srdce nášho pozemského príbytku. Skús si predstaviť nádherný veľký dom v najkrajšej časti tvojho mesta kde bývaš, a ty prídeš, zaklopeš a keď ti otvorí Pán domu, povieš: Dobrý deň, ja idem k vám bývať, lebo môj dom sa už rozpadol; sťahujem sa k vám. Nepoznáme sa síce, ale vcelku slušne som žil, ani nikoho som nezabil. Avšak predstav si, že už si počul o tom Pánovi, ale absolútne ťa doteraz nezaujímal, ignoroval si ho a nechcel si s ním mať nič spoločné. Možno si sa z neho ešte aj vysmieval a nepekne o ňom hovoril. Nebolo by arogantné chcieť sa teraz k nemu nasťahovať? Do neba sa nedostaneš pre svoj bezúhonný život. Hriech je to, čo nás oddeľuje od svätého Boha. Mnohí žijú v klame, že oni vlastne ani nemajú hriechy. Boh nám tu zanechal našťastie knihu, v ktorej sú napísané Jeho slová, odporúčania a príkazy od samotného Stvoriteľa. Je tam napísané: kto si myslí, že je bez hriechu je luhár. 1Jn 1,8
Hádam každý z nás už v živote zaklamal, alebo niečo ukradol. Muž, ktorý len žiadostivo pomyslí na ženu, už zhrešil. Alebo kto sa len hnevá na niekoho, zasluhuje smrť. (Mt 5,20-22; Mk 10,19; Mt 5,28-30) Keby sme teraz stáli pred Hospodinom a boli by sme súdení podľa Biblie, každý z nás je vinný. Ak sa porovnávame s ostatnými ľuďmi, môžeme si pripadať čistí ako sneh, ale v porovnaní so svätým Bohom sme všetci nehodní a svojimi silami nie sme schopní priblížiť sa k Bohu. Vo svätom písme je na mnohých miestach napísané o tom, že takýto žiadateľ o nebeský príbytok bude vyhodený to temnoty a tam bude plač a škrípanie zubami. Ak si doteraz ignoroval Pána, nášho Stvoriteľa, máš dobrý dôvod byť prestrašený.
Možno si hovoríš, že na Boha budeš mať čas, keď budeš starý a na dôchodku možno občas zájdeš do kostola. Ako vieš, či budeš ešte žiť na budúci týždeň? Aj viera je dar od Boha a nie je samozrejmosťou. Poznám staršieho muža, ktorý hovoril: “Ako veľmi by som chcel uveriť, ale teraz sa mi už nedá.” Nepremeškaj si svoj milostivý čas a neodkladaj to. Urob to teraz. Našťastie riešenie je celkom jednoduché.
Ježiš už za teba zaplatil výkupné svojim životom. Rim 5,6-11 Ty už nemusíš umrieť, nebo je otvorené. Preto je nevyhnutne dôležité vybudovať si vzťah s našim nebeským ockom. Uznať si hriechy, odvrátiť sa od nich a očisťovať sa pokánim vo sviatosti zmierenia. Hľadať Ho, pýtať sa každý deň Jeho vôľu, posilňovať sa v eucharistii, snažiť sa čo najviac o Ňom dozvedieť, prejavovať Mu úctu a chválu, akú si právom zaslúži, opätovať mu Jeho lásku k nám, aby sme s Ním mohli tráviť spoločné chvíle v radosti. Boh až žiarlivo túži po tebe a chce ťa celého. To je zmyslom nášho jestvovania. Nehovoriac o tom, že s Bohom sa oveľa lepšie prekonávajú ťažkosti, ktorých je v dnešnej dobe tak veľa. Život s Bohom nie je nuda, naopak je to dobrodružstvo. Boh má pre každého z nás pripravený plán a je na nás ho spoznať a plniť.
Mnohí pokrstení kresťania denne zažívajú to, že Boh je živý a nie sme mu ľahostajní a ja to môžem len potvrdiť. Len sa treba otvoriť Bohu, nebáť sa povedať mu svoje ÁNO a každý jeden z nás bude môcť zažívať úžasný zázrak Božej prítomnosti. Určite to stojí za to, lebo život máme len jeden, len jeden pokus na to, aby som sa sám rozhodol o tom, či príjmem pozvanie nášho Stvoriteľa, ktorým nás všetkých volá k sebe. Môžem to ignorovať a byť k tomu ľahostajný, ale týmto si nevedomky vyberám tú druhú možnosť, život vo večnom odlúčení od milujúceho ocka, život vo večnom trápení. Zdá sa to byť také jednoduché, ale aj napriek tomuto všetkému väčšina ľudstva kráča v tme do priepasti. Je také jednoduché zachrániť sa. Nemusíš sa obávať, že by ťa neprijal. Poď k Nemu taký, aký si. Ak nevieš, ako začať, tak vytrvalo úpenlivo volaj z celej duše na Boha a on ťa vypočuje. Stačí prijať Jeho pozvanie, vpustiť Ho do svojho vnútra a odovzdať mu svoj život. V Biblii sa hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Prekonaj svoje strachy a obavy, že by si si zničil kvôli nemu svoj život. To je satanova lož. Boh ti dal život a chce na oplátku od teba, aby si povedal: Stojí to za to, lebo tento krátky život je len krátke nič oproti nádhernej večnosti. Voľba je len v tvojich rukách. Boh ti dá nové srdce a veci tohto sveta budeš pokladať za nič, oslobodí ťa od závislostí. Ježiš je jediná cesta k Otcovi.
Na nebo sa už teší hádam každý kresťan. Ale máme okolo seba svojich blízkych, aj vzdialených, ktorých možno práve ty máš za úlohu vytrhnúť zo záhuby. A keď sa zachránime spolu, potom bude v nebi radosti.
Zmenil sa po tejto prednáške tvoj pohľad na evolúciu? Evolučná teória je deravá ako ementál, postavená na skomolených uzáveroch a v úplnom rozpore s pozorovaním súčasného stavu prebiehajúcej evolúcie. Keby nejaká evolúcia vôbec prebiehala.
Darwinova teória je najväčší klam v dejinách ľudstva. Je to tak chabá teória, ale žiaľ ľudstvo sa jej bude asi držať tak dlho, ako to len pôjde, lebo neveriaci inú teóriu nemajú, tak je lepšie niečo chabé, ako úplne nič. Inak by museli pripustiť, že je tu ozaj Stvoriteľ, Pán všetkého, čo existuje, všemohúci Boh – a to už by potom neveriaci asi prestali byť neveriacimi. Ale toto je jediné správne východisko.
Chcem ťa poprosiť, zdieľaj túto e-knihu, pošli ju svojim priateľom a známym, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo pravdu o svojom pôvode a o zmysle života. Daj to na facebook, alebo do mailu a možno to pomôže pár cenným ľuďom, na ktorých ti záleží :)
Na základe týchto odkrytých pohľadov žiadam kompetentných, aby sa teória o stvorení Bohom začala vyučovať na školách ako rovnocenná teória ku evolučnej teórii. Verím, že čas prinesie aj to, že raz sa začne vyučovať teória o Božom stvorení ako jediná správna.
Boh je našim stvoriteľom a chce byť aj tvojim Spasiteľom. Poď k nemu a daj mu to najcennejšie, čo máš – svoj život; a On ti dá na oplátku život večný. Urob to TERAZ.
Slovenčina
English (Angličtina)
Deutsch (Nemčina)
Español (Španielčina)
Français (Francúzština)
Italiano (Taliančina)
Русский (Ruština)
polski (Polština)
Čeština (Čeština)
Magyar (Maďarčina)